Aby sme mohli prejsť k charakteristike základných typov elektród využívaných v analytických elektrochemických metódach, povieme si, čo to tá elektróda vlastne je. Elektróda je vodič, ktorý sa nachádza v kontakte  nejakým elektrolytom. Elektrolyt je, ako nám je už určite známe, roztok alebo tavenina iónov. Napríklad roztok soli. A teda je elektricky vodivý. V prvom prihliadnutí elektrídy rozdeľujeme na elektródy prvého a druhého druhu.

Elektródy prvého druhu sú buď aniónové alebo katiónové (tie sú využívané častejšie a ide najmä o kovové, amalgamové, či vodíkové elektródy). Na elektróde prvého druhu prebieha výmena iónov a elektrónov medzi elektródou a roztokom elektrolytu. Patrí sem napríklad medená elektróda. Na tomto princípe funguje aj galvanický článok. Elektródy druhého druhu sú o čosi zložitejšie. Majú tri časti – kov, na ktorom je vrstva jeho málo rozpustnej soli, tento je ponorený v roztoku elektrolytu. Dôležitou podmienkou tu je, že roztok elektrolytu, v ktorom je elektróda ponorená, musí obsahovať rovnaké anióny ako sú v kove, prípade málo rozpustnej soli na elektróde. Najdôležitejšími zástupcami tejto skupiny elektród sú kalomelová a striebrochloridová. Oxidoredukčné elektródy sú tvorené ušľachtilým kovom – platinou alebo zlatom, ktorý je ponorený v roztoku obsahujúcom oxidovanú aj redukovanú formu tej istej látky. Touto látkou sú často zlúčeniny organického pôvodu – napríklad chinóny.

Iónovoselektívne elektródy sú dôležité pre biosenzory, resp. biodetektory v tele človeka. Pomáhajú napríklad pri zisťovaní hladiny cukru v krvi, prípadne skúmaní zloženia krvi. Iónovoselektívne elektródy sú tvorené neporéznymi membránami, ktorých potenciál závisí na iónovej aktivite roztoku. Najdôležitejšou z iónovoselektívnych elektród je sklenená selektívna pre H₃0⁺ katióny. Špeciálnym podtypom iónovoselektívnych elektród sú takzvané „enzýmové elektródy“. Enzýmy tu štiepia meraný substrát na elektricky aktívny produkt. Koncentrácie iónov tohto produktu sú potom ďalej merané príslušnou iónovoselektívnou elektródou.